_MG_1590

JUDr. Mária Ritomská

V roku 2000 som začala pracovať  na Úrade práce.  Bola  som  evidovaná 18 mesiacov predtým,  keď mi skončila materská dovolenka.  Po 18 mesačnej evidencii ma vyradili  a začala som robiť právne poradenstvo.

Náplň práce bola jednoduchá, nikto z nadriadených nevedel povedať, aká vlastne má byť. Videla som na Úrade práce  v tom čase obrovské nedostatky v poradenstve. Konkrétne prípady sa posúvali drahým, lukratívnym právnikom.

Nechápala som prečo, veď poradiť im mohol hociktorý bakalár práva a mohol byť takto zamestnaný na úrade práce.

Vidiac tieto nedostatky som sa začala venovať pracovnoprávnym problémom a stalo sa to aj mojím najväčším záujmom. Z úradu práce som prešla na Národný inšpektorát práce, kde som pokračovala v právnom poradenstve až dovtedy, kým ministerstvo nerozhodlo odsťahovať Národný inšpektorát práce do Košíc.

Našla som si ako štátna úradníčka nezávislý  Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Tu  som sa po troch rokoch  stala obeťou mobbingu.

Písal sa  rok 2008 a ja som prežívali silné útoky zo strany mojej priamej nadriadenej formou bossingu. Neskôr si začali voči mne dovoľovať kolegovia, právnici  pod ochranou nadriadenej.  A  to už bolo  napĺňanie skutkovej podstaty trestného činu s názvom mobbing.

Vedela som, že tento  boj nemôžem vyhrať, lebo legislatívne opodstatnenie pre boj proti mobbingu vlastne ani nemáme, ale z princípu som to nevzdala a bojovala som tak, ako by som to poradila iným obetiam.

Oslovila som naše štátne úrady, ktoré sa zaoberajú ľudskými právami:

Verejný ochranca práv,

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny  SR,

Úrad vlády SR,

Inšpektorát práce

niektoré osobnosti, ktoré sa prezentujú ochranou ľudských práv ako napríklad europoslankyňu Záborskú,

oslovila som aj právnikov z Právnickej fakulty UK.

Nakoniec som oslovila aj Európskeho ombudsmana a požiadala o pomoc. On mi povedal, že si máme na Slovensku pomôcť sami, a to tak, že mám osloviť poslancov parlamentu.

Oslovovala som ich rad radom. Presne tých istých, ktorí sú tam aj dnes. Ale nikto mi neodpovedal.  Moja situácia na pracovisku  sa stále viac a viac stávala horšou a horšou. Ba dokonca mi umelo vytvorili skončenie pracovného pomeru pre neplnenie si služobných povinnosti.

Preto som podala  na súd žalobu o neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Aj keď som ju na súde vyhrala.nemohla som nastúpiť do práce.

Bojovala som proti mobbingu  a  dostala som pozvanie do Prahy na medzinárodnú konferenciu o mobbingu. Tejto konferencie sa okrem mňa zúčastnili aktivisti z Nemecka, Rakúska, Švajčiarska, Dánska, z Poľska, z Čiech. Tu som videla, ako Slovensko zaostáva v ochrane ľudských práv, ľudskej dôstojnosti za všetkými členskými krajinami Európskej únie

Šírila som osvetu prostredníctvom rádia Lumen. Moje aktivity si všimla poslankyňa Erika Jurínová a ponúkla mi možnosť kandidovať za politické hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

V roku 2012 som vo voľbách získala počet hlasov trpiacich občanov, ktorí ma poslali riešiť zlú firemnú kultúru na slovenských pracoviskách. 4 roky tvrdej práce v parlamente mi dali obrovské skúsenosti o našej politike. Chcela som presadiť antimobbingový zákon , rovnako ako v ostatných krajinách Europskej únie. Oslovila som vládu SR, ktorá mi v oktobri 2012 síúbila pomoc pri legislatívnej úprave zákona.

V  roku 2013 sa vykonala doc Andreou Olšovskou  výskumná úloha o mobbingu. V roku 2014 sa mala začať príprava antimobbingového zákona. Nakoľko som nedostávala pozvanie do legislatívnej skupiny prípravy zákona, požiadala som ministra práce , sociálnych vecí a rodiny o odpoveď. Pán minister mi napísal, že zákon nie je možné  zrealizovať, lebo nie je  to v Programovom vyhlásení vlády.

Počas volebného obdobia som organizovala dve konferencie o mobbingu v Bratislave a v Prahe. Tiež som organizovala prednášky na tému Vzťahová patológia.  Všetko to akoby bolo márne. Médiá nám  stále  nevenovali veľkú pozornosť.

Po voľbách v roku 2016 spolu s ďalšími obeťami mobbingu pokračujeme  na našej ceste         za spravodlivosťou.

Dňa 23. 6. 2016  sme zaregistrovali na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky Inštitút ochrany ústavných práv, prostredníctvom ktorého  analyzujeme, monitorujeme a dokumentujeme  pracovno-právnu legislatívu  zamestnávateľov za účelom naplnenia ústavných práv.

Po voľbách v roku 2016 sa oslabili aj skupiny  aktivistov z Občianskeho tribunálu, ktorí do parlamentu  prinášali svoje vízie o novej spoločnosti. Autorom myšlienky,, Vízia novej spoločnosti“ na základe potrieb občanov je pán Juraj Chlebík. Pre prenasledovanie aktivistov zo strany systému a mediálne ignorovanie a blokáciu, tieto myšlienky nemohli byť realizované.

Preto sa Inštitút ochrany ústavných práv rozhodol  spojiť jeho víziu s našou víziou a dňa         24. 08. 2016 sme pána Juraja Chlebíka  požiadali o spoluprácu, aby sme  slovenskému  národu pomáhali  spoločne.

V Bratislave, dňa 28. 9. 2016                                              štatutár