Pracovnoprávne vzťahy na slovenských školách

 

(Ružomberok 21. 06. 2014)

 

I.

Vážení prítomní, dámy a páni. Je mi cťou, že môžem vystúpiť na dnešnom kongrese organizovanom Nezávislými kresťanskými odbormi Slovenska v spolupráci s Európskym centrom pre otázky zamestnancov s témou: Úloha odborových organizácií pri riešení všetkých foriem násilia na školách.

Ďakujem organizátorom za pozvanie. Rada by som hovorila o probléme mobbing, bossing ako o  naj-ne-riešiteľnejšom probléme našej doby. Problém psychického násilia neobišiel ani učiteľov.

História môjho osobného prieskumu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov začala niekedy v rokoch 2010. Prvú veľkú verejnú medializáciu som uskutočnila cez Rádio Lumen dňa 16. 09. 2011 spolu s ďalšími odvážnymi obeťami  mobbingu – dr. Šipošovou, Mgr. Matlákovou, Ing. Ďurčovou. To už som mala za sebou skúsenosť, že mobbing je úradnou cestou neriešiteľný v prípade, ak je mobbing už zakorenený na pracovisku a mobbér sa nemieni zmeniť. Vtedy sme zažili prípad, že ma telefonicky mobboval mobbér priamo do relácie J.

V tom čase som riešila svoj problém mobbingu pomocou  štátnych úradov od Verejného ochrancu práv, cez Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, konzultáciami na Právnickej fakulte UK v Bratislave,  ale všetko bolo bezvýsledné.

Úrad vlády ma postúpil na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, toto ministerstvo ma potom postúpilo  na Ministerstvo spravodlivosti SR, využila som aj existenciu mimovládnych organizácií, ale tento problém mi nikto nepomohol riešiť.

Obrátila som sa na Európskeho ombudsmana, ktorý mi povedal, citujem:  „Úprava pracovnoprávnych záležitostí je v kompetencii členských štátov EÚ, preto spomínaná problematika nie je upravená na európskej úrovni.  Ak chcete presadiť legislatívnu úpravu mobbingu v Slovenskej republike, najjednoduchšou a najefektívnejšou cestou by bolo kontaktovať poslanca NR SR. Môžete si s ním dohodnúť stretnutie a prezentovať Vaše konkrétne návrhy. Celospoločenská debata by bola v súčasnosti potrebná, aby sa problém dostal do širšieho povedomia občanov a tým spustil proces, ktorý by  mohol viesť k legislatívnej úprave.“ A tak vo svojej činnosti robím len to, čo mi poradil Európsky ombudsman.

Oslovila som teda poslancov KDH, SDKU, a výsledok bol stručne povedané NULA. Tesne pred voľbami reagovala poslankyňa Jurínová. V hnutí OĽaNO vtedy riešili kandidátov a dali mi číslo 13. Ja som ho prijala. Mala som už rozpracované svoje vlastné aktivity v treťom sektore na nemeckej a česko-slovenskej úrovni, mala som  O. Z. Práca a vzťahy. Moji voliči ma poslali do parlamentu. Pochopila som, že problém je veľmi široko a hlboko zakorenený v našej spoločnosti. Nikdy predtým som v politike nebola.

Aké bolo moje rozčarovanie z parlamentu a z hnutia OĽaNO, to sa dá zhrnúť iba jedným slovom. Chaos.

V parlamente a v politikách stránách vôbec nejde o riešenie problémov. Moje návrhy v prospech občanov, v prospech spravodlivosti a v prospech práva sú osamelé. To, čo ľudia žiadajú, to presadzujem sama.

A ako sa hovorí, jedna lastovička jar neurobí, preto som odišla z klubu OĽaNO. Teraz zakladám politickú stranu ktorá odstráni všetky brzdy pokroku ako sú elitárske privilégiá, imunity, alebo výnimky.

Bonusy a trináste platy nemajú miesto v štátnej správe pokiaľ existujú ľudia na hranici existenčného minima. Čo je to za morálku, že naši poslanci majú tri a pol tisícové platy a našim občanom určia zo zákona tzv. životné minimum menšie ako desatina toho ich platu?

Do politiky som išla, lebo sa nemôžem pozerať na zverskú tvár človeka, ktorý nedbá psychicky utýrať svojho blížneho. Dokonca v školstve. Preto som tu, aby som Vám o tom porozprávala.

II.

Najprv sa budem venovať môjmu výskumu.

Skúmala som teda problém mobbingu ako poslankyňa a  ako právna zástupkyňa poškodených, mobbovaných obetí.  K legislatívnej činnosti ma nikto nepustil, nepodpísali i ani jeden z mojich návrhov. Ani vláda nespolupracuje a o tom je viac na www.ritomska.eu

Na každú moju interpeláciu som dostala primitívne výhovorky a nič neriešiace bla bla bla – a to od tých, čo podberajú najlukratívnejšie privilégiá a bonusy zo štátnej kasy.

Na začiatku môjho poslancovania v rozprave k Programovému vyhláseniu vlády SR som poukázala na nedostatky v spoločnosti a navrhla som už vtedy riešenia.  Prisľúbili mi spoluprácu vo Vláde, ale dodnes iba sľubujú a vyhovárajú sa – v reále nič nechcú riešiť.

Trošku načriem do etymológie slova mobbing. Slovo “mobbing” je anglického pôvodu, priebehové sloveso, alebo podstatné meno, odvodené od slovesa „to mobb“ = skupinové útočenie. Po prvýkrát ho použil etológ a zoológ Konrád Lorenz, keď popisoval skupinové chovanie operencov vo veľkých voľne žijúcich kolóniách, šlo o divé husi.

Konrád Lorenz nazval mobbingom presne opísané útoky celej skupiny proti jednotlivcovi vlastného druhu. Mobbing je sociálne správanie opísané aj v iných skupinách jedného druhu, napríklad vo veľkých kluboch šimpanzov a paviánov. Úmyselne som použila slovo „v kluboch primátov“, lebo politika opíc je nápadne podobná politikám našich politických zástupcov. Mobbing je geneticky predurčený v každom primitívovi ako pud sebazáchovy keď zlyháva iná politika.

Karl Filip Gottfried von Clausewitz, pruský generál, žil v rr. 1780 až 1831, definoval vojnu takto: „Vojna nie je samoúčelná, vojna má dôvod, vojna je pokračovaním politiky účinnejšími, vojenskými prostriedkami.“  Prečo som spomenula definíciu vojny? Súvisí to so vzťahmi na pracovisku.

Mobbing je celkom to isté. „Mobbing je to pokračovanie politiky vo vzťahu k ostatným spolupracovníkom agresívnym spôsobom, zaručuje nadradenosť pre toho kto mobbing aplikuje“. Je to naša definícia vychádzajúca z Clausewitzovej definície vojny. Mobbing a vojna sú rovnaké spoločenské úkazy, líšia sa len rozsahom a hromadnou ničivosťou, v čom je vojna podstatne účinnejšia. Oboje sú súčasťou programovej likvidácie ľudí. Oboje sú spoločnosťou tolerované. Oboje sú zákonom chránené – myslím tým napríklad zastrelenie dezertéra vojaka, je na to vraj zákon, alebo sociálnu likvidáciu spolupracovníka ktorý sa postaví proti mobbingu, vraj sa nemal do toho starať.

Je to hanba pre človeka. V 21. storočí uplatňujeme nízke a primitívne správanie človeka voči človeku a dokonca je to vraj norma. Ak je toto norma, potom načo sa nechal ukrižovať náš Pán Ježiš Kristus?

Vo Švédsku žil sociológ práce a priekopník mobbingu profesor Heinz Leymann pôvodom z Nemecka. On si všimol a definoval mobbing v pracovnom prostredí. Na základe intenzívnych výskumov navrhol definíciu mobbingu v pracovnoprávnych vzťahoch už v roku 1984, citujem jeho definíciu: „O mobbingu hovoríme vtedy, keď na obeť útočí aspoň raz za týždeň, aspoň pol roka, jedna alebo viac osôb“.

Mobbing môže byť vykonávaný rôznymi spôsobmi: Zámerné ponižovanie ľudskej dôstojnosti, poškodzovanie  konkrétneho zamestnanca aktívnym, trvalým, psychickým tlakom, riadené zoskupenie pracovníkov proti obeti, je to teror riadený šéfom alebo kolegami na pracovisku.

Cieľom mobbingu je vôľa ublížiť, ponížiť, zničiť, sabotovať prácu obete, či znepríjemňovať zhoršovať pracovné podmienky do tej miery, aby obeť nedokázala odviesť dobrú prácu. Všetko toto sa deje psychickým terorom s účelom vytlačiť obeť z pracoviska aj za cenu jej života… Teda, ako som povedala, je to vojna, kde prímerie je len taktika.

Psychológovia hovoria o ťažkej poruche komunikácie. Ja sa Vás opýtam: Je vojna porucha v politike? Ako som už povedala, pán Clausewitz to vylúčil. Pre mňa je mobbing vojna vo vzťahoch, a nie je to žiadna porucha komunikácie, ale je to tvrdý boj o život !

Následky tomu zodpovedajú. Kto prežije s ľahkým zranením, ten si môže gratulovať.  Mobbing spôsobuje obetiam ťažké psychické utrpenie, poškodzuje duševné a telesné zdravie, spôsobuje trvalé zdravotné následky, a často doženie obete k samovražde.

III.

Podľa správy Medzinárodnej organizácie práce z roku 2006 dosiahlo tyranizovanie, násilie na pracoviskách extrémne rozmery v hĺbke a epidemické rozmery v šírke výskytu. Na túto situáciu zareagovali tretie sektory viacerých krajín Európskej únie. Vďaka mne patríme k jednej z vyspelých krajín, ktoré bojujú – ale iba v treťom sektore, proti mobbingu. Máme v EÚ krajiny kde s mobbingom nič nerobia, napríklad Rumunsko a Grécko, ale máme aj krajiny kde mobbing už riešia súdne a dokonca aj odškodnili niektoré obete – v Nemecku. Vo Švédsku zaviedli akýsi štandard proti výskytu mobbingu, švédski podnikatelia sú monitorovaní a platia pokuty za výskyt mobbingu.

Dr. Helge Hoel z Manchesterskej univerzity manažmentu a jedna z najznámejších európskych odborníčok proti tyranii na pracovisku poukázala na „portugalský mobbing“, a pomenovala ho „inactive occupation“. Ide o častý jav špeciálne sa vyskytujúci v portugalských firmách, kde zamestnávateľ úplne ignoruje svojho zamestnanca s cieľom, že ten človek odíde sám. Pracovníkovi ponechajú pracovný stôl, ale neprideľujú mu absolútne žiadnu prácu. Viaceré portugalské obete takéhoto mobbingu sa vyjadrili že ignorancia je horšia ako prenasledovanie, lebo sa s tým nedá bojovať a vyvolá to výrazný pocit zbytočnosti, vedie to k depresii. Portugalský mobbing ako ignorovanie zamestnancov až kým sami neodídu sa vyskytuje  všade aj v našich školách.

Situáciu nám výrazne zhoršuje minister Čaplovič, ktorý vytvoril extrémne účinné podmienky na prepúšťanie učiteľov. Výrazné povinné zvýšenie počtu žiakov v triede pri súčasnej demografickej krivke je likvidačná nacistická politika, akú sme nevideli nikde na svete počas celého 20. storočia. Je to vojna proti učiteľom. Nahráva tým najhorším osobnostiam         vo funkciách riaditeľov škôl.

Často, keď sa snažím pomôcť obetiam mobbingu v školách, často sa pýtam samej seba – čo vlastne chcem? Veď celá štátna mašinéria je proti tej obeti ! Pýtam sa: Kto z vás mi pomôže niesť kríže našich obetí? Dajte mi svoj hlas a urobíme prvý krok pre spravodlivosť. Vzor máme.

Obeťami mobbingu v španielskej verejnej správe sa stalo približne 22 percent zamestnancov. Čo si myslíte, koľko je obetí v našich úradoch? Trošku menej, lebo všetci sa po voľbách vymenili a sú tam väčšinou príbuzní príbuzných. Ale keď zrátam ako obete všetkých, ktorí pri tej povolebnej výmene prišli o zamestnanie, tak je to katastrofa – skoro ako po genocíde.

Odhodlanie účinnejšie brániť legislatívnymi prostriedkami psychickú a fyzickú integritu zamestnancov na ich pracovných miestach formou zákonnej ochrany pred psychickým tyranizovaním, pred mobbingom, bossingom a terorom na pracovisku, prejavili zatiaľ v najväčšej miere – Francúzsko, Belgicko a Švédsko, ale podobne sa snažia aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Taliansku, Srbsku, Poľsku a v Nemecku.

 

IV.

V našom školstve – vo vzťahu k sledovaniu pracovnej disciplíny, BOZP a poriadku na pracoviskách sa bežne vyvíja na zamestnancov nátlak hrozbou straty zamestnania pod zámienkou „porušenia pracovnej disciplíny“.

Inou sledovanou „príčinou k prepusteniu“ býva neskorý príchod do zamestnania. Pri tejto špecifickej, učiteľskej nátlakovej forme sa zneužíva vnútorný predpis, kde vedenie školy stanoví nereálny príchod do práce, napríklad pol hodiny pred začiatkom prvej vyučovacej hodiny.

Veľmi rafinovane zamestnávateľ resp. riaditeľ školy spolu so svojimi obdivovateľkami chce vypovedať zmluvu  zamestnankyni, upratovačke na škole, o ktorej tvrdí, že si nevie po sebe upratať čistiace prostriedky.

Prípady učiteľov p. Hreškovej, či p. Žarnaya, o ktorých písali médiá, sa zdanlivo posúvajú k vyriešeniu, ale sú odstrašujúce. Možno majú šancu, aby svoj prípad nakoniec úspešne zavŕšili. Musia si prejsť agóniou, všetkými dostupnými schodmi cez peklá súdov a zamietnutí, až kým sa neobjaví možnosť súdneho podania do Štrasburgu. Naše prípady mobbingu nevyriešia naše súdy. Vyriešia ich až nové zákony a noví sudcovia schopní uvažovať ľudsky a morálne, alebo Štrasburg.

Rozbehli sme súdne pojednávania, druhý rok chodím grátis obhajovať obete mobbingu a som zhrozená. Na súdoch víťazí zlo ako z Apokalypsy. Vidíme veľké nedostatky pri rozhodovaní sudcov. Pojednávajú prípady mobbingu ako v Hoteli Rwanda, chlácholia obete, ale rozhodujú v prospech zloduchov. Na prvom pojednávaní všetko hrajú ako že právo je na strane obete, ale vzápätí na ďalších pojednávaniach sa pred nami zosype právo a padne na nás peklo, sudca rozhodne v prospech tyrana ktorý zničil slušného a pracovitého človeka.

Tyran si pošle na súd lukratívneho právnika, ktorý má vzťah so sudcom. Scény sú neuveriteľne dráždivé, ako v najhorších filmoch o mafii. Sudcovia si dohadujú s advokátom tyrana ešte aj znenie rozsudku !

Mám takú kauzu istej pani učiteľky, ktorá bežne získavala ceny pre školu, ale vedeniu sa to nepáčilo a dalo jej to riadne pocítiť. Dnes je na dlhodobej práceneschopnosti, celá sa chveje a často myslí na samovraždu.

Iný prípad je učiteľ, ktorý v snahe ukázať autoritu na vyučovacom procese so žiakmi, dostal za to od riaditeľa porušenie pracovnej disciplíny. Pol roka ho psychicky týrali až vymysleli dôvod, ako ho zlikvidovať a to všetko podľa zákona. Ukázali sa tu veľké nedostatky orgánov činných pri  kontrole dodržiavania existujúcej legislatívy.

Alebo prípad učiteľky, ktorá motivovala svojich žiakov krásnymi výzdobami v triede, skončila na invalidnom dôchodku. Dnes sa musí vyhýbať aj budove školy, do ktorej dvanásť rokov chodila.

Alebo prípad učiteľky, ktorá sa postavila, aby obhájla svoje kolegyne, učiteľky a potom sa stala na pracovisku nežiadúca. Na prvé pojednávanie neprišla mobbérka. A pri pohrození súdom sa dostavila. Na otázku súdu, prečo sa nedostavila, vypovedal, že im niekto zničil poštovú schránku. A tomu sudca uveril….to je sila….nuž, ako sme zistili, musel, lebo za ňou stál predstaviteľ vrcholovej politiky.

V.

Ukázali sa veľké nedostatky orgánov činných v trestnom konini pri  kontrole dodržiavania existujúcej legislatívy. Koho je to chyba, že právo je nastavené proti slušnému občanovi? Lotrov prepúšťajú z väzníc pre procesné chyby sudcov – kto im má veriť že to nerobia schválne?  Veď procesné chyby pri prepúšťaní z práce ani jeden sudca nerešpektuje, a vždy sa rozhoduje v prospech porušovateľov práva.

Zákony sa zneužívajú v prospech zla ! Kto sa má snažiť o dobro?

S týmto posledným nedostatkom som oslovila aj ministra školstva: Prečo nemôže mať učiteľ pracovný pomer na dobu neurčitú? Načo sú učiteľské pôžičky keď sú viazané na Zmluvu na dobu neurčitú, ale žiadny z mladých učiteľov takú zmluvu nedostane – tak kde je chyba? Kto sa to s nami hrá túto odpornú hru? Minister Čaplovič súhlasil, že mám pravdu, a to je všetko. Nič nezmenili.

VI.

Medzinárodnú spoluprácu v boji proti mobbingu vnímam  ako jednoznačný prínos v prevencii proti akémukoľvek násiliu. Som presvedčená, že Európa raz bude mať dôstojné zákony na ochranu statočných a slušných ľudí.  Chcem byť tvárou čistého ľudového hnutia, chceme obsadiť parlament a zmeniť od základu túto pekelnú komediantsku politiku na dôstojnú a ľudskú ľudovú moc s ľudovou kontrolou na všetkých úrovniach spoločnosti.

S pomocou ľudu, ktorý nás zvolí do ústavnej väčšiny v parlamente chceme odstrániť všetky privilégiá, aby pred zákonom boli všetci rovní. Odstránime všetky imunity, aby nikto neskrýval tajné zbrane kriminálnej politiky. Odstránime všetky bonusy, aby nikto neparazitoval na štátnych prostriedkoch. Zavedieme totálny prehľad na každej úrovni spoločenského života. Jednoduchou Ústavou a jednoduchými zákonmi bez dier v legislatíve a bez možnosti obchádzania zákonov.

Iba tak možno vymetať mobbing a iné zvieracie móresy z ľudskej spoločnosti.

Ak sa chcete dozvedieť viac o mojej činnosti, časť mojich aktivít nájdete na mojom www.ritomska.eu  a  môžete ma kontaktovať aj e-mailom, ktorý tam tiež nájdete.

Ďakujem za pozornosť.

 

 

2 názory k “Pracovnoprávne vzťahy na slovenských školách

  1. Veľmi výstižne a pravdivé. Mobbing nepochopia tí, ktorí to nezažili na vlastnej koži viac rokov.
    Len 1 poznámočku – mobbisti radi chodia do kostola a tým sa ukazujú verejnosti ako veriaci,
    radi udržiavajú mimomanželskévzťahy na pracoviskách so zamestnankyňami/cami školy

  2. Veľmi výstižne a pravdivé. Mobbing nepochopia tí, ktorí to nezažili na vlastnej koži viac rokov.
    Len 1 poznámočku – mobbisti : – chodia do kostola a tým sa ukazujú verejnosti ako veriaci a čestní občania,
    – udržiavajú mimomanželské – milostné pomery na pracoviskách so zamestnankyňami/cami školy,
    – sú aj poslancami, členmi Rád škôl na iných školách, členmi rôznych komisií pri OÚ alebo MsÚ a pod.
    Veľmi rada by som sa k Vám pridala, lebo máme rovnaké názory a zmýšľanie. A čo je najdôležitejšie ” ODVAHU ” bojovať proti tomu, a to aj verejne.

    Želám veľa energie a pevných nervov.

    Mgr. Darina Halušková

Komentáre sú zakázané.