Sudca je zákon?

“Až dvadsaťpäť rokov musela žena z Kysúc čakať, kým súd rozhodol o jej podiele k nehnuteľnosti. Konanie na Okresnom súde v Čadci sa začalo ešte za socializmu v roku 1987.Rozhodnutia sa žena dočkala až v roku 2012. Medzitým Ústavný súd trikrát skonštatoval, že okresný súd porušil práva ženy na spravodlivý proces, spôsobil prieťahy a množstvo pochybení a prisúdil Kysučanke odškodnenie. Ústavný súd v tomto prípade konštatoval, že obaja sudcovia, ktorí rozhodovali, sa nesústredili na spor, neefektívne postupovali pri konaní, čo podstatne predĺžilo súdne konanie. Odvolací súd im štyrikrát zrušil rozhodnutie. Sudcom až 2,5 roka trvalo, kým spis predložili na dovolanie na Najvyšší súd.

Sudcovia z Čadce a zo Žiliny nie sú jediní rekordéri, čo sa týka dĺžky konania. Napríklad 21 rokov trvalo v prípadoch rozhodovanie dvom Okresným súdom v Galante a Žiline, 17 rokov Okresnému súdu v Žiline či 14 rokov Okresnému súdu Bratislava IV. Najvyššie odškodnenie sťažovateľom musel za prieťahy zaplatiť Okresný súd v Nových Zámkoch, až 87-tisíc eur. Roky čakania na spravodlivosť spochybňujú vymožiteľnosť práva a skúšajú trpezlivosť občanov, podnikateľov či firiem. Sú problémom, s ktorým si doteraz nevedela poradiť žiadna vláda. Len za minulý rok bude musieť štát za pochybenia sudcov zaplatiť sťažovateľom takmer 800-tisíc eur.”

Nuž priznať obrovské kompetencie našim súdom bola a je nehorázna blamáž našej spravodlivosti, ktorú pomocou zákonov schválili a stále schvaľujú naši poslanci parlamentu. Vari ani jeden minister spravodlivosti to nevidel alebo nechcel vidieť? Ktorý z nich si pozrel do vnútra svojho rezortu a hľadal príčiny, prečo sa naši občania obracajú až na Európsky súd pre ľudské práva? Ktorý z nich zisťoval príčiny nehospodárnych konaní na súdoch, ktoré nám uberajú peniaze zo štátneho rozpočtu.

Náš posledný prípad na súde, ktorý sledujeme, je pre každého právnika z hľadiska jeho úspechu na súde jednoduchý. Advokát ako právny zástupca pracovníka, ktorý bol vytlačený z pracoviska, bol presvedčený, že prípad bude skončený hneď na prvom pojednávaní. To bol aj dôvod pre pracovníka brániť sa súdnou cestou.Ale realita na našich súdoch je iná. Prípad sa k nám dostal až po deviatich pojednávaniach. (Naša osveta má veľa prekážok a nepriateľov.)

Čo sa vlastne dialo v súdnej sieni? Prečo advokát pracovníka nemal vo svojej predpovedi úspech a ukončenie na prvom pojednávaní? No len posúďte, koľko písaných právnych úkonov skončenia pracovného pomeru pre vytláčaného pracovníka tu existujú. Prvý právny úkon pripravil zamestnávateľ, je to dohoda o skončení pracovného pomeru zo strany pracovníka. Prečo ju napísal zamestnávateľ?

Keď pracovníčka s touto dohodou nesúhlasila, potom jej zamestnávateľ pripravil výpoveď pre organizačné zmeny. Máme tu dva dátumy, kedy sa pripravili organizačné zmeny, jeden list má dátum dňa 15. februára. A druhý list, ktorý obsahuje organizačné zmeny, má dátum dňa 20. februára. A to všetko vrcholí tretím listom, kde je výpoveď s dátumom dňa 20. februára.

Tak pán sudca, prečo utekáte od práva a spravodlivosti? Toľko právnych úkonov pri skončení pracovného pomeru. Ak Vám ani to nestačí, potom je tu ponuka inej vhodnej práce, ktorú mal povinnosť zamestnávateľ ponúknuť pracovníkovi.

Tu nie je možné tolerovať mladú právničku ani jej šarmantný úsmev, ktorým Vás chce presvedčiť, že to nie je potrebné. Nuž pán sudca toľko chýb, čo Vám tu predvádza právnička nášho zamestnávateľa nenechá na pochybách, že Vám nejde o žiadnu hospodárnosť, či gazdovanie súdu.

Obsahom celej kauzy je pracovníčka, ktorá rozbehla firmu a po siedmich rokoch dostane skončenie pracovného pomeru pre organizačné zmeny, ale tomuto skutku predchádzalo niekoľkoročné ponižovanie, zneužívanie a sabotovanie jej práce. To už aj laik vidí, že tu niečo nesedí. Naši vyštudovaní právnici zástancovia práva a spravodlivosti sa postavia na obhajobu nekalých praktík zamestnávateľa a stávajú sa de facto spolupáchatelia, a to ešte aj pod hlavičkou zákona.

Pozorujem, že akákoľvek verzia Zákonníka práce prijatá v parlamente bola a je zneužívaná. Také gazdovanie súdov neprináša šetrenie na štátnom rozpočte. Advokát platený štátnym úradom odoberá ďalšie peniaze zo štátneho rozpočtu.

“Chyby” mladej právničky v našom prípade svedčia na koho stranu a za koho peniaze musí „hrať“. Vážení, tu nepomôžu ani časté novelizácie paragrafových znení zákona či zákonov, lebo či už išlo o súdy v Bratislave, Nitre, Pezinku, ………v každom z nich sa uplatňuje “hra so zákonom” právnikmi zamestnávateľa.

A na záver ďakujem za každú dobrú aj zlú kritiku, ktorú mi posielate, lebo čas uteká a každý sa na Slovensku bojí pozrieť pravde do očí. Je jednoduchšie nechať veci také, aké sú a po 24 rokoch točiť sa v nastavenom kolese nášho parlamentu. Ale ja nemôžem prepásť priležitosť byť v parlamente a nepoukázať na to, čo tu mocipáni zaviedli, to by bola do neba volajúca neprávosť a po dvoch rokoch, ktoré mi ostávajú po mne neštekne ani pes.