Zlé vzťahy na pracoviskách má riešiť nový zákon

Prevzaté z http://www.zilinadnes.sk/spravodajstvo/zle-vztahy-na-pracoviskach-ma-riesit-novy-zakon .

Mária Ritomská

 

ŽILINA. Podľa predsedníčky OZ Práca a život a zároveň poslankyne NR SR Márie Ritomskej je kultúra na niektorých pracoviskách až taká nízka, že si zamestnanci pripadajú ako korisť. „Zamestnávateľ sa stáva vlkom, ktorý neprestane, kým korisť nezhltne. Ľudia sa boja, mlčia a uzatvárajú do seba. Niektorí zamestnanci preto ani netúžia po tom, aby sa mohli s niekým porozprávať,“ konštatuje Ritomská, ktorá chce obetiam mobbingu a bossingu vyjsť v ústrety prostredníctvom návrhu nového zákona. Spolieha sa pri tom aj na záujem verejnosti. „Máme svoju internetovú stránku, prostredníctvom ktorej sa s nami obete mobbingu alebo bossingu môžu spojiť. Tí, ktorí naberú odvahu a rozhodnú sa, že už na pracovisku trpieť nechcú, môžu poukázať na to, kde všade sa mobbing a bossing vyskytuje. Na základe osvety chceme dosiahnuť, aby v dôvodovej správe k zákonu boli aj priame svedectvá občanov, ktorí trpia týmto psychickým terorom na pracoviskách,“ povedala. O pomoc pri tvorbe zákona o mobbingu už OZ Práca a život oslovilo aj ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka.

Môže to viesť až k samovražde

Aktér mobbingu či bossingu si často rieši svoje osobné problémy na úkor okolia. Vybíja si vlastné frustrácie útokom na druhých a zvyšuje si tak sebavedomie. Následkami takéhoto nezdravého psychického obmedzovania a atakovania zamestnancov môžu byť podľa psychologičky Evy Jaššovej dezilúzia, strata sebaistoty, nespavosť, neurotické problémy, oslabenie imunity a v extrémnych prípadoch aj samovražda. „Švédske štatistiky hovoria, že 20% samovrážd má pôvod v dlhodobom sociálnom strese na pracovisku, ktorý spôsobuje šikanovanie,“ ozrejmila. Obetiam mobbingu radí v prvom rade posilniť svoje súkromie: „Mali by pestovať koníčky, chodiť za kultúrou, mať dobré rodinné zázemie, kde môžu opäť získať svoju stratenú sebadôveru.“

Najhoršia je ľahostajnosť

Dobrému pracovnému prostrediu nepomáha ani nečinné prizeranie sa a ignorancia kolegov. „Dá sa povedať, že keď je niekto šikanovaný na pracovisku, ostatní to vidia. Väčšinou ale mlčia a vykupujú si tak svoju bezpečnosť. Boja sa, že keby sa šikanovaného zastali, dostanú sa do rovnakej pozície. Avšak tam, kde vládnu spravodlivé princípy odmeňovania, rozdeľovania práce a prijímania na pracovisko, kde sú ľudia morálne vyspelí a majú zmysel pre spravodlivosť a neboja sa ozvať, ani šéf si nedovolí narušiť tieto morálne princípy,“ hovorí psychologička Jaššová.

Mobbing a Bossing

Mobbing je druh šikany na pracovisku. Pojem má základ v anglickom jazyku (mob = dav, húf, ale aj napadnúť alebo obklopiť). Môžeme sa stretnúť aj s označením teror na pracovisku alebo psychoteror. Je to premyslené, rafinované znevažovanie dôstojnosti človeka a jeho snahy v pracovnom prostredí. Bossing je podskupinou mobbingu. Je špecifický tým, že agresorom (tým, čo sa šikany dopúšťa), je nadriadený pracovník. Ide o správanie sa nadriadeného, ktoré poškodzuje podriadeného pred jeho kolegami, zámerne mu komplikuje jeho prácu alebo mu zabraňuje ju plnohodnotne vykonávať. Väčšinou si tak vedúci pracovník vynucuje autoritu a posilňuje svoje sebavedomie či postavenie na úkor svojich podriadených.

© 2012 Media Dnes, s.r.o.